Analýza vyhlásených konkurzov v podnikateľskom sektore
Počet vyhlásených konkurzov dosiahol v roku 2009 hodnotu 285, čo predstavuje medziročný nárast o 26,67 % oproti 225 konkurzom z roku 2008. Tento trend negatívne ovplyvnil viaceré sektory hospodárstva a neprejavil sa rovnomerne naprieč jednotlivými regiónmi Slovenska, čo poukazuje na regionálne a odvetvové rozdiely v dopade ekonomickej krízy.
Odvetvové rozdelenie konkurzov
Najvyšší podiel konkurzov bol zaznamenaný v sektore ťažby a dobývania (sekcia B), ktorý tradične predstavuje odvetvie so zvýšenou citlivosťou na ekonomické výkyvy. Významnú mieru konkurzov vykazovali tiež sektory dopravy a skladovania (sekcia H), priemyselnej výroby (sekcia C) a administratívnych a podporných služieb (sekcia N). Naproti tomu niektoré odvetvia, ako dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (sekcia D), vzdelávanie (sekcia P) či činnosti domácností ako zamestnávateľov a extrateritoriálne organizácie (sekcia U), v sledovanom období nezaznamenali žiaden konkurz, čo môže indikovať ich stabilitu alebo odolnosť voči krízovým situáciám.
Geografické trendy v konkurzových prípadoch
Najvýraznejší nárast konkurzov sa sústreďoval na východnom Slovensku, s dôrazom na Košický kraj, kde sa počet konkurzov takmer zdvojnásobil v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Prešovský kraj si udržal stabilne vysoký počet konkurzov, zatiaľ čo v Banskobystrickom a Bratislavskom kraji došlo k citeľným zmenám v rámci konkurenčného prostredia a podnikateľských aktivít. Najnižší podiel konkurzov evidoval Nitriansky kraj, čo môže byť spôsobené odlišnou štruktúrou podnikov alebo lepšou ekonomickou situáciou v tomto regióne.
Reštrukturalizácie ako nástroj na predchádzanie konkurzom
V roku 2009 bolo povolených 62 reštrukturalizácií, čo predstavuje impozantný medziročný nárast o 463,64 % v porovnaní s rokom 2008, keď bolo povolených len 11 reštrukturalizácií. Napriek tomuto významnému rastu zostávajú reštrukturalizácie stále marginálnou alternatívou voči celkovému počtu konkurzov, čo naznačuje, že mnohé podniky radšej volia konkurzové riešenia alebo im chýba vhodná podpora a mechanizmy na obdobie reštrukturalizácie.
Zmeny v štruktúre reštrukturalizácií podľa odvetví
V zásade došlo k výraznej zmene v rozložení reštrukturalizácií medzi jednotlivými odvetviami. Sekcia E, ktorá v roku 2008 viedla v počte povolených reštrukturalizácií, už v roku 2009 nemala žiadnu povolenú reštrukturalizáciu. Naopak, priemyselná výroba (sekcia C) sa stala najvýznamnejším sektorom s reštrukturalizáciami, nasledovaná sektormi dopravy a skladovania (sekcia H) a vzdelávania (sekcia P). Desať sekcií, vrátane sekcie B, ktorá mala najvyšší podiel konkurzov, v oboch rokoch nezaznamenalo žiadne reštrukturalizácie, čo uvádza na zreteľ nízku úroveň alebo obmedzenú dostupnosť reštrukturalizačných opatrení v týchto odvetviach.
Regionálne odlišnosti v reštrukturalizáciách
Rovnako ako pri konkurzoch, aj reštrukturalizačné aktivity prejavili výrazné regionálne rozdiely. Najvyššie podiely povolených reštrukturalizácií patria Trenčianskemu a Banskobystrickému kraju, pričom Trenčiansky kraj si udržal vedúcu pozíciu z predchádzajúceho roka. Nasledujú Prešovský, Žilinský a Bratislavský kraj. Zaujímavé je, že v roku 2008 nebola zaznamenaná žiadna reštrukturalizácia v Prešovskom, Košickom a Trnavskom kraji, čo môže naznačovať odlišné prístupy alebo schopnosti podnikateľov v týchto regiónoch využiť reštrukturalizačné nástroje.
